Keď rok s rokom sa stretá, alebo ako začať

silvesterV kalendári je o rok viac. O jedno číslo sme vyššie, bližšie, múdrejšie… A cítime sa aj starší? To ale záleží na našom uhle pohľadu na život. Finálny deň Silvester. Pre niekoho je to len ďalší deň v roku, pre iných významný sviatok, alebo symbol ako skoncovať s neúspešným rokom. Niekto zas oslavuje len nový rok. Každý to máme po svojom. A ja som si pri tejto udalosti spojenia a prechodu dvoch rokov vymyslela tento projekt Môj svet zázrakov.

Ako som sa k tomu dostala? No skoro aj ďalšou náhodou. Mala som posledných pár dní voľno a tak som oddychovala a premýšľala ako ďalej. V podstate celý december sa okolo mňa motala choroba. Ja čo som nebývala chorá, som zrazu nevládala chodiť. Kašeľ, nádcha, horúčky. To by sa dalo zvládnuť. Ale ja hrdinka som pomedzi to všetko chodila do práce. A ešte po týždni choroby som absolvovala náročnú 24 hodinovú firemnú akciu, kde bolo cez 100 ľudí. Sama sa čudujem, ako som to celé zvládla, ale zvládla som. Lenže akonáhle akcia skončila, tak môj stav sa rapídne zhoršil a ledva som docestovala domov. Ani vtedy nebol čas na oddych a rekonvalescenciu. Naďalej som pracovala a snažila sa liečiť.

A tak som to 2 dni pred Vianocami vzdala a zostala konečne doma ležať a liečiť sa. Všetky plány na oslavu týchto sviatkov však boli vďaka mojej chorobe zmarené. Samozrejme som sa hneď naštvala sama na seba. Že som to celé podcenila, mohla som byť opatrnejšia a doliečiť to. Ale nie. Bol to dôsledok mojej ľahostajnosti. A potom sa to ťahalo ďalej.

Nie a nie uľaviť. Jeden známy mi poradil, aby som pila celý deň len citrónovú vodu. Tak som to vyskúšala. A trochu mi to pomohlo. Uľavilo sa mi celkom rýchlo. A dokonca mi prestalo chutiť sladké a káva. Čo som naozaj nečakala, lebo posledné týždne som na týchto dvoch zázrakoch bola takmer závislá. A odrazu nič. Tak ma to potešilo. Avšak keď som prišla medzi ľudí, tak sa mi čiastočne vrátili bolesti hrdla. Prečo to zase? Veď chcem byť zdravá a v poriadku.

Dala som sa do kľudového režimu, odpočívala, jedla, čítala, pozerala filmy. Príznaky ustupovali a ja som cítila, že naberám sily,  Celé to bolo o tom, že posledné mesiace som veľa pracovala a voľné chvíle trávila pomocou priateľom. Na oddych toho veľa nezostalo. A tak sa moje telo rozhodlo, že mi takto spríjemní záver roka, aby som úplne vypla a len relaxovala.

Bolo to výborné k tomu, že som sa dostala k pastelkám, omalovánkam, žehličke a vosku a začala zase tvoriť. Kúsok po kúsku. Ale stále mi to nestačilo. Nebolo to úplné a niečo mi chýbalo. A tak som sa na Silvestra ráno zobudila s myšlienkou, že budem maľovať koľko budem vládať. Už pri prvom obrázku som vedela, že to dnes nebude jednoduché a akosi mi to “nekreslí”. Ale dokončila som ho. Potom mi však napadlo, že by som mohla konečne zase písať. A tak som zvyšok doobedia strávila premýšľaním či pokračovať  v starom blogu (má slušnú základňu, množstvo článkov aj odberateľov) ale začať novú etapu.

Nakoniec som sa rozhodla pre novú etapu. Úplne nový blog s novými článkami, novými čitateľmi a tiež novými témami. Zatiaľ mám predstavu, že tu budem publikovať to čo práve prežívam, čomu sa venujem a bude to teda z každého rožka troška. Verím, že si tento blog nájde čitateľov a každý si tu nájde niečo pre seba. Teším sa na spätnú väzbu od vás. A Ďakujem za prečítanie 🙂

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s