Maľujem

cropped-hmlovinaRada by som vám predstavila niečo málo z môjho sveta. A začnem tým, čo ma baví už dlhšiu dobu, aj keď sa tomu pravidelne nevenujem. Je to ENKAUSTIKA. Dostala som sa k nej asi pred 7 rokmi. Úplnou náhodou ako by sa mohlo zdať. Aj Keď vlastne náhody neexistujú. Mali sme také babské stretnutie, kde sme si vymieňali skúsenosti z rôznych oblastí, ktorým sme sa venovali.

Prišla tam aj jedna kočka z Rakúska, ktorá priniesla so sebou veľkú tašku pomôcok na maľovanie a kreslenie. Naraz vytiahla takú miniatúrnu žehličku a kopec nejakých tehličiek. Postupne začala vysvetľovať čo to je enkaustika, ako sa s tým pracuje a dostali sme všetky možnosť si to vyskúšať. Priznávam dobrovoľne, ja som sa toho akosi bála. Ja a umenie to nešlo v tej dobe dokopy. Nevedela som ani pre deti nakresliť nejaký obrázok vo forme stromu a domu. Všetko bolo také divné. Takže som si patrične držala odstup a pozerala sa ako to dievčatá robia. Povedali by ste si, že tým to celé skončilo. Ale nie.
Prišla som domov a pozrela som si fotky, čo sme nafotili na tejto príjemnej akcii, potom videá na youtube. A vtedy mi napadlo, že to predsa len skúsim. A tak som si nakúpila potrebné nástroje, žehličku, pero, vosky a pár papierov. Všetko som objednala cez internet. Za dva dni som to mala doma a už som sa tešila ako sa do toho pustím. Pozrela som si zase dostupné videá na internete. Zobrala do ruky žehličku a vosky a išla na to.
Prvé obrázky boli teda prečudesné. Mala som pocit, že som urobila krok vedľa a toto nie je pre mňa. Od tých nádher na internete to malo šialene ďaleko.
Zostali sme asi štyri baby, ktoré sa tomu chceli venovať  a tak sme si založili spoločnú stránku, kde každá prispievala. Bolo zaujímavé sledovať, ako k tomu každá pristupuje po svojom. Rovnaký námet sme každá poňali inak. A bolo to veľmi inšpirujúce. Vždy som rada pozerala ako to ktorá namaľovala, aké techniky použila, grify. A potom som to skúšala aj ja 🙂 Obrázok po obrázku to bolo lepšie. Dokázala som hodiny presedieť nad žehličkou a skúšať čo dokážem. Vymýšľala som námety a snažila sa ich dostať na obraz. Miestami to bolo zložité, ale vo finále sa na to dalo pozerať 😀
Ohlasy okolia boli viac ako pozitívne a to ma hnalo ďalej. Keď som však začala zase pracovať, tak som enkaustiku postupne púšťala z aktivít. Až som ju vypustila úplne. A je pravda že možno aj dva roky som sa na ňu nepozrela. Potom som ju zase vytiahla z krabice, rozložila a začala nanovo. Prvé ťahy boli ťažké. Ale za pár minút som sa do toho dostala znovu. Ale bolo ťažšie zhmotniť tie predstavy čo som mala v hlave. Tak som sa  k maľovaniu vracala už len sporadicky, väčšinou keď som chcela urobiť nejaký darček pre priateľov.
A teraz zase po roku nečinnosti som sa s chuťou vrátila k maľovaniu. Ten pocit, keď si sadnete za stôl, rozložíte vosky a premýšľate ako to poskladať, aby z toho bol finálny obraz, ktorý chcete, tomu pocitu sa nevyrovná nič. Maľovanie mi dáva pokoj, priestor na realizáciu, moja kreativita môže tancovať radosťou. Dávam si taký pred-novoročný záväzok, že budem maľovať tak často ako sa bude dať. A minimálne teda jedenkrát za týždeň. To by som mohla zvládnuť 🙂
Ak by ste mali záujem si prehliadnuť niekoľko mojich malieb, nájdete ich v tomto albume   🙂
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s